Prvý krok k vlastnej (r)evolúcií
Publikované 15.06.2015 v 23:55 v kategórii Ťažká cesta k pravde, prečítané: 132x
Na blog píšem po veľmi dlhom čase. Nie na tento konkrétne, ale celkovo na nejaký blog. Je to môj druhý v poradí a rovnako ako aj na ten prvý, aj tento venujem prakticky iba tomu, na čo myslím a čo ma z veľkej časti ovplyvňuje.
Veľa informácií o mne nie je podstatných. Všetko, čo vlastním, tj. svoju myseľ si vypíšem sem, čiže postupne toho bude pribúdať. O mojej mysli sa dá povedať veľa vecí. Veľká časť z nej túži objaviť absolútnu pravdu - veľmi ma ovplyvňujú názory na mojej škole, keďže je orientovaná kresťansky a ja som takto orientovaná nikdy nebola. Niečo mi proste nedá veriť práve tomuto. Ale o tom si povieme neskôr.
Jej ďalšia časť chce zasa objaviť to, prečo žije človek, ktorý ju vlastní - čiže ja sama. Priala by som si poznať dôvod svojho života, teda lepšie povedané, objaviť to, prečo som sa narodila a čo chcem dosiahnúť.
Vždy som si priala dosiahnúť niečo, pre čo by si ma ľudia pamätali a viem, že na to, aby sa tak stalo som príliš mladá a nevzdelaná a trávim viac času vo vlastných predstavách než v skutočnom svete ale na to, aby som sa vlastne mohla pohnúť ďalej musím samú seba pochopiť (čo je ťažké, pretože sa niekedy často zamotám :D ).
Dá sa vo mne nájsť veľmi veľa rozporov. Som realista, ale často snívam a neviem ostať verná iba jednému presvedčeniu. Výzorovo aj povahovo som dosť excentrická, za čo majú mnohí ľudia predsudky ale pravdou je, že sama sa v spoločnosti nesprávam veľmi dobre a často ľudí okolo seba odstrašujem. (vedome i nevedome) 3:)
Moje myšlienky, ktoré mi úprimne nejdú ovládať často vyústia do toho, že sa cítim trochu horšie, než je priemerna nálada. Často to vyústi do smútku, úzkostí a nekontrolovateľného strachu z bežných vecí a ja by som týmto pocitom, ktoré sa vo mne objavujú chcela porozumieť, preto o nich budem často písať.
Znie to mierne šialene, ale nikdy som o sebe nepovedala, že som normálna. Normální ľudia sú dnes nudní, žiť v ich mysli je veľmi ľahké a pohodlné - mierne im aj závidím, ale na konci by som to asi aj tak nemenila.
Jej ďalšia časť chce zasa objaviť to, prečo žije človek, ktorý ju vlastní - čiže ja sama. Priala by som si poznať dôvod svojho života, teda lepšie povedané, objaviť to, prečo som sa narodila a čo chcem dosiahnúť.
Vždy som si priala dosiahnúť niečo, pre čo by si ma ľudia pamätali a viem, že na to, aby sa tak stalo som príliš mladá a nevzdelaná a trávim viac času vo vlastných predstavách než v skutočnom svete ale na to, aby som sa vlastne mohla pohnúť ďalej musím samú seba pochopiť (čo je ťažké, pretože sa niekedy často zamotám :D ).
Dá sa vo mne nájsť veľmi veľa rozporov. Som realista, ale často snívam a neviem ostať verná iba jednému presvedčeniu. Výzorovo aj povahovo som dosť excentrická, za čo majú mnohí ľudia predsudky ale pravdou je, že sama sa v spoločnosti nesprávam veľmi dobre a často ľudí okolo seba odstrašujem. (vedome i nevedome) 3:)
Moje myšlienky, ktoré mi úprimne nejdú ovládať často vyústia do toho, že sa cítim trochu horšie, než je priemerna nálada. Často to vyústi do smútku, úzkostí a nekontrolovateľného strachu z bežných vecí a ja by som týmto pocitom, ktoré sa vo mne objavujú chcela porozumieť, preto o nich budem často písať.
Názov pre blog "eternalspirit" som si vybrala preto, že aj napriek tomu, že neverím tomu, čo mi hovorí moja škola, verím v to, že v každom z nás žije niečo hlbšie - niečo čo sa možno volá duša alebo energia, ktorá sa zachová po tom, ako hmota umrie.
A aj keď pôsobím ako veľmi spirituálne založený človek, ako každé mladé dievča aj ja túžim po povrchných veciach - občas sa nemám rada za to, ako premýšľam a rada by som bola ako ostatní obyčajní ľudia, mať veľa obyčajných priateľov a obyčajne sa zabávať. Nikdy som totiž nikam poriadne nezapadla - aj predtým, než som začala mať iné názory. Vždy ma to mrzelo, hlavne ako malé dievča, postupom času som sa s tým ale vyrovnala ale predsa niekedy mávam chvíle, keď mi je to ľúto.
Mám mnoho komplexov ohľadom svojej váhy, svojho výzoru, ktorý mám neústále potrebu meniť, pretože v sebe na povrchu neviem nájsť krásu. Môj hlavný komplex je zrejme komplexom menejcennosti a aj keď s ním denne bojujem rovnako ako s úzkosťami, niekedy je to ťažké a vtedy potrebujem nejakú vec/človeka o ktorého by som sa oprela.
A aj keď pôsobím ako veľmi spirituálne založený človek, ako každé mladé dievča aj ja túžim po povrchných veciach - občas sa nemám rada za to, ako premýšľam a rada by som bola ako ostatní obyčajní ľudia, mať veľa obyčajných priateľov a obyčajne sa zabávať. Nikdy som totiž nikam poriadne nezapadla - aj predtým, než som začala mať iné názory. Vždy ma to mrzelo, hlavne ako malé dievča, postupom času som sa s tým ale vyrovnala ale predsa niekedy mávam chvíle, keď mi je to ľúto.
Mám mnoho komplexov ohľadom svojej váhy, svojho výzoru, ktorý mám neústále potrebu meniť, pretože v sebe na povrchu neviem nájsť krásu. Môj hlavný komplex je zrejme komplexom menejcennosti a aj keď s ním denne bojujem rovnako ako s úzkosťami, niekedy je to ťažké a vtedy potrebujem nejakú vec/človeka o ktorého by som sa oprela.
Znie to mierne šialene, ale nikdy som o sebe nepovedala, že som normálna. Normální ľudia sú dnes nudní, žiť v ich mysli je veľmi ľahké a pohodlné - mierne im aj závidím, ale na konci by som to asi aj tak nemenila.
Také ďalšie nepodstatné veci - som umelecky založená, rada spievam, kreslím, maľujem, píšem ... ale nič z toho nerobím poriadne a nakoniec vznikne iba zmätok, ale mojim mottom je, že človek nemusí robiť veci profesionálne preto, aby sa z tej činnosti cítil iba dobre a bol šťastný. Takže ak aj vy v niečom extra nevynikáte, ale robí vám to radosť, rozhodne neprestávajte. :)
Myslím, že toľko by o mne stačilo. Na dnes vyčerpávam svoju dávku sebeckosti (veď tu toho ešte bude :D ).
Dúfam, že vy čo to budete čítať na to budete mať nervy a ja sama dúfam, že to, čo som si zaumienila za podstatou tohto blogu sa mi aj podarí.
https://www.youtube.com/watch?v=KmzFDEu2RoA
Dúfam, že vy čo to budete čítať na to budete mať nervy a ja sama dúfam, že to, čo som si zaumienila za podstatou tohto blogu sa mi aj podarí.
https://www.youtube.com/watch?v=KmzFDEu2RoA
Delanie
Komentáre
Celkom 1 komentár
Illiam 29.11.2015 v 11:33 Škoda, že už nepíšeš...přijdeš mi sympatická :)